Aj školská akcia vyvolá reakciu ;)

Monika mala meniny. Bolo to približne pred týždňom. Presnejšie 7.5.2009. Obyčajný štvrtok. Teda vlastne iný štvrtok. Bol piatkový štvrtok. Učil sa piatkový rozvrh. Mne to aj tak bolo jedno. Celý deň som strávil v kumbáliku. Tvoril som časopis spolu s brmbolkou.
Poobede, keď všetci ostatní už boli dávno doma, išiel som aj ja. Prišiel som domov a o chvíľu som išiel znova na Novú Baňu. Autobus meškal niečo vyše 30 minút. Čo už. Neprídem načas.
Prišiel som a pozerám, že nemeškám sám. Nikde nikoho. Pár ľudí. Veľa stoličiek. Kýva na mňa Katka(p.prof. Sekerková). Stručne som sa oboznámil so situáciou.
Sadol som si k mojim spolužiakom. Sedíme, čakáme, debatujeme. Ľudí pribúda. Slnko stále svieti. Niekto ma upozornil aby som nerečnil. Majáles sa už začal.
Hudobníci hrali pekne. Aj na husle, aj na iné nástroje. Všetko sa raz skončí aj oni skončili. Prišli moderátori a prihovárajú sa. Nejaké odmeny bývalým šéfkam Študentskej rady od tých súčasných.
K slovu sa dostáva DJ. Púšťa tanečné kolo. Všetci asi tancujú len v hlave, lebo sedia na stoličkách. Ako maturanti sa nás zopár zodvihlo a tancujeme. Zdá sa mi, že sa aj niekto pridal. Prepáč Veronika, Miško je lepší tanečník. Sadám si. Pozerám sa. Robím výcvaky, lebo Nikon je ešte v Anglicku. Strieda sa DJ s hudobníkmi. Myslím, že študenti sa ako tak bavia. Chodia von a o chvíľu dnu. Niekedy aj o dlhšiu chvíľu. Tancuje sa. Ale málo. DJ tam púšťa nejaké oldies. Rozbieha sa to. Idem von aj ja. Nadýchať sa čerstvého vzduchu. Veď prečo iné by som išiel von?
Aj trsám trochu. Raz tu, raz tam. Niektorí stvárajú naozaj zaujímavé tanečné kreácie.
Odchádzam preč na dlhšiu dobu s pár kamarátmi. Prechádzame sa. V HTP dávajú hokej. Česi prehrali. Vraciame sa. Zábava v plnom prúde. Zatancujeme pár vypaľovačiek. Ide tombola. Hľadám lístok. Našiel som. Kadekto vyhráva. Aj moje číslo povedali. Tak teda idem si po to. Chutný koláč. Ďakujem.Už sa žrebuje posledná cena. Už je vyžrebovaná. Mikrofón berie p.prof. Sekerková. Určite nám chce popriať príjemnú zábavu a pogratulovať výhercom k cenám. Na tú diaľku nevidím, že vyzerá namosúrená. V sále je šum ako v škole na hodinách. P. profesorka oznamuje, že Majáles sa končí. A že si nerobí srandu. Fakt. Kukám na hodinky. Bude pol polnoci.
Ticho ako v hrobe. Pár oktávanov zatlieskalo. Všetci sa tvária, že akože to prečo je koniec? Chvíľu sa sedí. Možno si myslia, že je to žart. Keď pochopia, že nie je, niektorí sa dvíhajú a odchádzajú. Postupne odídu všetci, až na tých, čo zostali upratať a pomôcť.
Posúvam stoly, nosím stoličky. Dostávam pokyn ísť von a pozbierať fľaše, ktoré nájdem. Hľadám. Našiel som. Vyhadzujem. Pokračujem so stoličkami. Skončili sme ideme domov.
Triezvy pohľad na túto akciu mi ukazuje, že nie všetci boli triezvi. Možno preto, že nedokážem pochopiť, čo im to pomohlo, si o mne pomyslia niektorí, že som čistý kaaar. Nevadí. Aj horšie veci sa stávajú.
Snaha niektorých vyšla nazmar. Takáto akcia sa tak ľahko opakovať myslím nebude. Ak sa sem niekto prišiel iba "opojiť" tak nevadí, prekotiť zo jedon zo dva sa dá aj inde, či?

Tento príspevok je názorom autora. Nemusí sa zhodovať s názormi vedenia školy. Ak je niekto odvážny, nech zanechá komentár.

autor: Jozef Pajerský